Som konečne mamička, čo viac si môžem priať… a pritom je mi neustále do plaču! Naše dieťatko výborne prospieva a otecko s ním! A napriek tomu je mi smutno, pripadám si prehliadaná a mám pocit viny. Som normálna? Čo mám robiť, aby som sa zbavila tej hlúpej depresie?

Kedy bude spať celú noc? Mrví sa tak dlho, ako spí, je to normálne? A keď už konečne zaspí, je to len na tri alebo štyri hodiny. Preto si ani ja nikdy skutočne neodpočiniem. Je niečo, čo by som mala vedieť, aby som mu mohla pomôcť spať lepšie?

Kedy sa moje bábätko usmeje? Kedy začne hovoriť? Chodiť? Aká strava je najvhodnejšia pre jeho vývoj? Ktoré dôležité „po prvý raz“ nesmiem premeškať?

Môj maličký má červené líca, veľa sliní a je trochu mrzutý. Rada by som vedela, či sa takto nehlásia prvé zúbky. Uvítala by som nejakú radu, ako mu to uľahčiť a ako potom jeho chrup udržiavať.

Keď sa narodilo, jeho plač ma nevýslovne rozradostnil. Od okamihu, keď sme sa vrátili domov, ma však paleta jeho vzlykov, od jemných stonov až po divoký krik, znervózňuje. Pripadám si bezmocná a neschopná, pretože nerozumiem zakaždým tomu, čo mi chce povedať.

Pokiaľ ide o kúpanie bábätka, spočiatku, počas prvých dní možno vôbec neviete, ako na to. A ako je to s hygienou jeho obliečok a hračiek? Nasledujúce rady Vám dodajú istotu.

Môj malý dobrodruh nemá z ničoho strach. Od chvíle, keď začal chodiť, sú hrče, škrabance a ďalšie „bibi“ na dennom poriadku. Ako rozoznať malú boľačku od vážnejšieho poranenia? Ako sa mám v týchto prípadoch zachovať?